Gabriel Kládek, Historik
Keď v roku 1968 prechádzali ruské vojská cez Košice, ľudia boli tak nahnevaní, že začali na tanky útočiť. Rusi spustili streľbu. Bolo tam veľa mŕtvych a zranených. Jeden môj priateľ fotograf sa naštval, zdvihol tehlu a hodil ju do tanku. Jeden kameraman z televízie to nasnímal a udal to štátnej bezpečnosti. Toho priateľa kompletne zničili – vyhodili ho z roboty, jeho deti nemohli študovať, atď. Bol označený za teroristu a mal byť zatvorený na osem rokov za to, že ohrozil prechod sovietských vojsk.
Po zmene režimu prakticky nebol rehabilitovaný. Keď som ministrovi spravodlivosti napísal v jeho mene list, tak som dostal asi takú odpoveď, – no neformuloval to tak, že škoda, že neumrel, ale – že keby umrel, tak by jeho rodina niečo dostala.
Pred revolúciou bolo tažké robiť výskum, ale aj teraz je situácia ťažká, pretože ako historik sa nemôžem dostať ku informáciám o tom, čo sa dialo. Keď mestu ponúkli komunistické
archívy, nemalo o ne záujem. A tak sa archívy stratili.
História býva prepisovaná. Sú veci, ktoré boli do histórie pridané, a veci, čo boli z histórie vymazané. Napríklad na fotkách, kde Lenin reční na tribúne, bol pôvodne aj Trotsky. Keď Trotsky emigroval, tak ho z fotiek vyretušovali. Partizánske fotky boli tiež vyretušované. Keď niekoho popravili, tak ho vyretušovali z fotiek. Ale tu to zašlo až tak ďaleko, že už ani nie je čo retušovať.
Nemá zmysel zovšeobecňovať a zvaľovať všetku vinu na komunistov. To, čo hľadám sú konkrétny ľudia, ktorí urobili chyby. Samozrejme, že to bola zločinecká organizácia, ale je zaujímavejšie nájsť ľudí, ktorí urobili konkrétne rozhodnutia a konkrétne činy.
Keď chcem niečo skúmať, musím mať na to peniaze. Za archívmi musím cestovať do Prahy. A potom, za každý dokument musím platiť tri eurá. Keď potrebujem tých dokumentov tisíc, je to dokopy veľa peňazí. To je prepracovaný spôsob ako držať ľudí preč od informácií. Dostať sa niekde s výskumom takýmto spôsobom je ťažšie ako pred tým, pretože musím zdolávať veľa prekážok.
Veľa vecí je tak zakázaných, že ani určití členovia parlamentu nemôžu dostať informácie o tom, čo sa naozaj deje. Pri moci sú stále ľudia z bývalého režimu. Tí uprednostňujú držať niektoré informácie v tajnosti, pretože ináč by sa veci mohli obrátiť proti nim.
Tento rozhovor sa uskutočnil v slovenčine s pomocou prekladateľa
Foto: Janeil Engelstad