Vyrastala som na dedine. V tejto dedine, kde žijem aj dnes, ste jednoducho vedeli, kto je dobrý a kto je zlý. A nemalo to nič spoločné s členstvom v strane.

V čase revolúcie som učila makroekonómiu vychádzajúcu z marxizmu-leninizmu na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola som ku študentom veľmi otvorená. Nikto nekontroloval, čo a ako učím. Mojím cieľom bolo, aby študenti učebnej látke rozumeli, a nie z nich robiť členov strany. Hovorila som im, že tento predmet nie je o strane Marxovi x alebo o mne a že nie som agent strany. Bola som tam na to, aby som im pomohla získať vedomosti. Bolo na nich, ako sa rozhodnú tieto vedomosti využívať. Keď toto pochopili, naše vzťahy sa zmenili. A naozaj,V veľa novinárovštudentov žurnalistiky, ktorí boli zapojení do revolúcie, boli moji bývalí študenti.

Aj vVo vnútri komunizmu strany sa očakávalo, že sa revolúcia uskutoční. Vo vnútri strany Bbolo veľa sebareflexie, ktorá bola inšpirovaná aj Gorbačovom a perestrojkou. Vlastne sme očakávali revolúciu zmenu o rok alebo dva skôr. Moji študenti ju očakávali tiež. Vedeli sme, že prichádza zmena. Mysleli sme si len, že príde skôr. Počas prvého a druhého dňa revolúcie boli študenti naozaj aktívni, bol to ich čas. Demonštrovali a rozprávali. Tretieho dňa bolo jasné, že je to revolúcia iných ľudí. Bola organizovaná a naplánovaná. Mala štruktúru.

Po revolúcii boli snahy prepustiť všetkých pedagógov univerzity a zavolať tam takých ľudí, ktorí neboli predtým v žiadnom vzťahu s komunistickou stranou. Každý profesor musel prejsť cez pohovor, aby si udržal miesto. Až neskôr som sa dopočula, že šŠtudenti napísali vyjadrenie v môj prospech. , takže som Ccez túto skúšku som prešla. Neskôr v roku 1994 som prestala učiť a začala som pracovať na vytváraní miestnychlokálnych, demokratických samospráv.

Ja som vVo vtedajšom systéme som robila tak, ako čo som najlepšie vedela pre študentov, a v tomto novom systéme robím tiež tak, ako čo len najlepšie viem pre našich klientov. V obidvoch prípadoch som úplne transparentná. Čo sa už len dá skryť v tomto otvorenom svete? Istým spôsobom budem vždy ľavicovo orientovaná, je to založené na potrebe. Je dôležité pomáhať chudobným, starým ľuďom a deťom. Dá sa povedať, žeEšte stále mám “svoju osobnú politickú stranu” vo vnútri. Som zodpovedná za seba, za to čo a ako robím, za svoje vlastné rozhodnutia a za môj život. Toto je pre mňa sloboda.

www.crs.sk

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine

Foto: Janeil Engelstad