Peter Čačko, prekladateľ, bývalý riaditeľ medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA

Viedol som iný súkromný život a iný verejný. Vo vnútri som bol jedna osoba, navonok druhá. Ako manager redakcie exportu vydavateľstva Mladé letá som často cestoval na knižné veľtrhy po východnej Európe, ale aj do Frankfurtu a do Bologne. Musel som tam dávať pozor na to, čo som hovoril a čo som robil, pretože tam posielali aj ľudí, ktorí nás sledovali.

Pre našich čitateľov sme vydávali aj klasické knihy pre mládež zo západných literatúr, ako Anna zo Zeleného domu, knihy Marka Twaina, Janu Eyreovú, skrátka to najlepšie zo svetovej literatúry. Vyvážali sme zasa prevažne slovenské ilustrované knihy, dokopy vyše 600 titulov  v 20 jazykoch s ilustráciami našich umelcov. Z tohto uhlu pohľadu to bolo lepšie pred tým. Po roku 1989 to bol samý Mickey Mouse, Tom a Jerry, ďalšie komiksy a komerčné trháky. Teraz sa ale klasika opäť pomaly vracia.

Očakával som revolúciu už v roku 1988, pretože osmička je naše číslo: 1918 – založenie prvej Československej republiky, 1938 – vyhlásenie nezávislosti Slovenska, 1948 – Československo sa stalo komunistickým štátom, 1968 – Pražská jar, po ktorej nasledovala ruská okupácia Československa. Takže som nebol prekvapený, že prišla revolúcia, ale tým, že neprišla o rok skôr. V roku 1988 som bol na straníckom školení Komunistickej strany. Nebol som členom Komunistickej strany, ale musel som navštevovať schôdze ako vedúci redaktor. Na schôdzi sa referovalo o tom, čo treba urobiť pre prospech strany, a ja som povedal: "Súdruhovia, socializmus už padol." Školiteľ sa veľmi nahneval, ale ja som sa nemýlil, že sa to začína.

Najväčšia zmena od Nežnej revolúcie je, že som sa zbavil veľkej ťarchy. Som oslobodený od stresujúceho života v tom systéme. Kým dovtedy som musel chodiť s hlavou sklonenou k zemi, teraz ju mám vzpriamenú a dívam sa do sveta.

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine

Foto: Janeil Engelstad