Keď hovorím o čase pred revolúciou, je veľmi dôležité pre mňa ako umelca, aby som hovoril o vnútornej slobode. Ak som slobodný vo svojom vnútri, tak som slobodný, aj vo väzení! Ak však nie som vnútorne slobodný, pred svojou neslobodou neujdem, ani keby som odišiel na okraj sveta! Vo svojom vnútri som bol slobodný aj v komunistickej totalite.

Bol som aktívny v hnutí Verejnosť proti násiliu, ktorého som bol spoluzakladateľ (19.11.1989). Jedna z našich hlavných požiadaviek bola zrušiť 4. článok Ústavy o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ). To sa nám podarilo. Všetky politické strany a hnutia sa týmto stali legálne a rovnoprávne! To bol prvý krok na ceste k slobodným voľbám...

Nemali sme potuchy, čo sa bude diať o minútu, o hodinu. Každý deň prišlo na námestie demonštrovať viac a viac ľudí a my sme nevedeli, či na nás vláda nepošle vojsko. Tlak ľudí z tribún a ľudí na námestiach bol však obrovský. Výsledok tohoto tlaku bol rozpad moci Ústredného výboru KSČ. Bolo to veľmi dôležité na ceste k demokracii bez prívlastku socialistická.

Počas týchto prvých dní vznikla medzi ľuďmi úžasná solodarita. Ľudia, ktorí sa nepoznali, sa držali za ruky. Atmosféra bola podobná tej z roku 1968. Revolúcia l989 však NEBOLA pokračovaním Pražskej jari z roku 1968. Po okupácii Československa vojskami Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín v auguste 1968 mnohí ľudia pochopili, že rekonštruovať utópiu – "socializmus s ľudskou tvárou" – nemožno!

Ak by sme počas revolúcie leteli okolo našej planéty a pozreli by sme sa dolu na Československo, videli by sme krajinu, ktorá svieti láskou. Bolo to také silné, že to cítim aj teraz, po dvadsiatich rokoch...

Dnes akoby boli občania Slovenska unavení z rýchlych zmien. Zmenil sa celý politický a hospodársky systém. Pravidlá sa zmenili. Každý je zodpovedný za seba, mentalita ľudí sa však mení pomaly. Demokracia je mladá a krehká. Musí zosilnieť tlak z občianskeho priestoru, aby sami občania viac kontrolovali prácu politikov a ich občasné snahy demokratický systém zneužiť!

Mladšia generácia, napríklad aj moji študenti, sa správa apoliticky, akoby sa ich spoločenské pohyby netýkali. Dokážu však vnímať rozpory v spoločnosti. A dokonca ich aj reflektovať vo svojej tvorbe. Myslím, že je to len otázka času, kedy začnú byť aktívni aj občiansky.

Naša spoločnosť sa za posledných dvadsať rokov otvorila. Otvorila sa aj dobru, aj zlu. A zlo je niekedy agresívnejšie... Fádny a neslobodný, povedal by som dvojrozmerný a plochý svet socializmu, sa zmenil na troj- štvor- rozmerný a možno n-rozmerný svet. Je to svet, v ktorom sa na prvý pohľad ťažšie orientuje, ale je to svet oveľa zaujímavejší, slobodnejší, ale aj zložitejší... Dáva však viac možností každému jednotlivcovi rozvinúť svoju aktivitu, svoju energiu. A to je istá nádej...