My všetci na Slovensku by mali byť nejakým spôsobom vďační za revolúciu. Ak by sa neuskutočnila, tak by sme tu teraz nesedeli a nerozprávali sa takýmto štýlom. Nebol by som mohol cestovať a nemohol by som chodiť do školy do ktorej chodím (Evanielické lýceum). Ale komunizmus tu tiež nebol bezdôvodne. Všetko so všetkým súvisí. Jedna historická udalosť vedie k ďaľšiej.

Nemyslím si, že sme stopercentne slobodní. Možeme síce povedať, čo by sme chceli, ale vôbec na tom nezáleží, lebo nikoho to nezaujíma. Ako jednotlivci nemáme žiadnu moc. Ak chceme zmenu, tak sa musíme spojiť mnohí. Neverím v stopercentnú slobodu slova. Nemyslím si, že je správne hovoriť o ľuďoch niektoré veci. Napríklad rasistické veci.

Dúfam, že budeme môcť vyriešiť problém s klimatickou zmenou. Ale aby sa toto podarilo, musí každý zmeniť svoj životný štýl. Všetci sme zodpovední. Ľudia si myslia, že sa ich to netýka, ale ak nezačneme dávať pozor na to, ako používame naše zdroje, tak za niekoľko rokov budeme aj my mať tie isté problémy ako majú krajiny tretieho sveta dnes, napríklad nedostatok vody.

Po vysokej škole by som chcel cestovať a vidieť svet. A potom sa vrátiť naspäť. Veľa ľudí ide preč a už sa nevráti. Ale mne sa tu páči, tak prečo by som mal opustiť svoju krajinu? Za osemnásť rokov mi dala veľa vecí. Chcem sa vrátiť a pomôcť urobiť moju krajinu silnou. Trocha nacionalizmu nezaškodí.

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine

Foto: Janeil Engelstad