Veľa ľudí, a to najmä mužov, si myslelo, že tu feminizmus netreba, pretože ženy boli počas socializmu ronvocenné, čo ale vôbec nie je pravda.

Socializmus dal ženám formálnu emancipáciu. Táto formálna emancipácia priniesla ženám trojitú záťaž. V šesťdesiatych rokoch ženy veľmi nepracovali, ale v sedemdesiatych a osemdesiatych bolo zamestnaných možno 80% žien. Súčasne sa starali o deti a o domácnosť. Ženy boli teda preťažené.

Takisto emancipácia neexistovala ani v politickej sfére, pretože ľudia do parlamentu boli iba dosadení. Neboli tu žiadne skutočné voľby. Komunisti povedali, že tam bude istý počet mužov, istý počet žien, istý počet robotníkov a istý počet intelektuálov. Bolo to ako poskladané puzzle. Nikto nevedel, kto títo ľudia sú. Vo vyšších úradoch bolo niekoľko žien a tie mali strašný image. Boli to veľmi protifeministické aparátničky, veľmi nenávidené populáciou.

Začali sme stretávať ako skupina vyštudovaných ľudí, vedkýň, spisovateliek, umelkýň a ďalších, aby sme diskutovali o feminizme. Keď sa z toho vyvinul Aspekt, začali sme preberať problémy ako násilie na ženách. Táto téma bola v médiách iba súčasťou bulváru. Po dvoch národných kampaniach, ktoré sme urobili v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, sa táto diskusia dostala do hlavného prúdu. Súčasťou jednej národnej kampane boli čisto textové červeno-čierne plagáty o tom, že každá piata žena je týraná. Toto bolo veľmi šokujúce zistenie pre spoločnosť. Pamätám si, že som išla do knižnice a počula som ženy, ktoré hovorili: „Je nás tu len päť. Viete si predstaviť, že jedna z nás je bitá?‟

Staršie ženy sa tiež prestali báť o tom rozprávať. Hovorili: „Áno, je to pravda. Som to ja.‟ Ženy sa o tom už nehanbili rozprávať a zistili sme, že vlastne každá štvrtá žena je bitá. Dokonca niekde, napríklad v strednej vrstve, je ich ešte viac. Začalo fungovať krízové centrum. Spoločnosť dovtedy zvaľovala vinu na samotné ženy s tým, že je to ich chyba, že sú bité. Teraz táto spoločnosť zistila, že nie ony, ale násilník by sa mal hanbiť. Citlivosť na tento problém je teraz vysoká.

Máme verejnú knižnicu, ktorá je otvorená dvakrát v týždni. Máme dve web-stránky, jednu pre Aspekt a jednu pre vzdelávanie. A stále vytvárame nové projekty, ako napríklad minuloročný projekt Ružový a modrý svet, ktorý sme vytvorili s ďalšou mimovládnou organizáciou. Cieľom tohto projektu bolo zvýšiť nízky spoločenský status učiteľov, ktorými sú najmä ženy a tie sú nedostatočne zaplatené.

Pozerajúc sa spätne, dvadsať rokov organizácie bolo veľmi dynamických. Niekedy prichádzajú nové ženy a organizácia sa rozrastá, inokedy sa zmenšuje. V súčasnosti je našou najväčšou výzvou nájsť finančné prostriedky na to, aby organizácia mohla naďalej fungovať. Je nutné vzdelávať mladšiu generáciu. So vstupom do Európskej únie prišlo veľa dobrých vecí, ale ľudia si myslia, že keďže nás tam prijali, už nie je nutné sa toľko vzdelávať, a to nie je pravda. Je stále dôležité a nevyhnutné vzdelávať ľudí o rodových otázkach a zaistiť, aby feminizmus, čo je ešte stále negatívne vnímané slovo, bol súčasťou vzdelania.

www.aspekt.sk

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine

Foto: Magda Stanova