Po druhej svetovej vojne nám Američania poslali tašky plné použitého oblečenia. Naša rodina dostala jeden pár detských topánok. Topánky potom kolovali tak, že každé dieťa v rodine ich mohlo nosiť jeden deň. Rusi nám poslali pšenicu, ktorú sme si pomleli a urobili z nej chleba. Boli sme hladní, a tak sme si vybrali Rusov.

Deti v materskej škôlke predtým, ako išli spať, hovorili: „Dobre spíme, dobre jeme, tebe Lenin ďakujeme.‟

Socializmus mal veľa výhod. Každý mal prácu, neboli tu ani bezdomovci a ani žobráci, škola a pomôcky boli zadarmo a taktiež bola zadarmo aj zdravotná starostlivosť. Ak ľudia hrali túto hru podľa pravidiel, mali sa dobre.

Bola som kresťanka, ale zároveň som bola učiteľka, takže som nemohla chodiť do kostola. Toto bolo ťažké, pretože som verila v Boha. Raz za mnou prišiel pastor a povedal mi, že moje deti môžu ísť tajne na konfirmáciu. Opýtala som sa môjho manžela, ktorý bol na čele komunistickej strany vo svojom podniku, či je to v poriadku. On povedal, že jeho boh je Lenin a že nemôže zároveň vzývať dvoch bohov. A tak deti na konfirmáciu nešli.

Keď prišla revolúcia, bola som šokovaná. Bolo to bez akéhokoľvek varovania. Báli sme sa, ako to bude pokračovať. Za socializmu ste vždy vedeli, čo bude nasledovať. Mali ste strach, čo sa stane, ak sa nebudete riadiť podľa strany, ale ináč ste mali istotu. Táto istota tu teraz nie je. Je tu sloboda, ale je tu aj strach, že ako to pôjde ďalej.

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine a slovenčine s pomocou prekladateľa

Foto: Janeil Engelstad