Niekedy boli zakázané len niektoré myšlienky. Ľudia neboli zakázaní, ale myšlienky boli zakázané. Ja som bol napríklad zaslúžilý umelec a člen strany, ale pritom som mal zakázané a zošrotované knihy.

Divadlo v období pred revolúciou malo takú zvláštnu úlohu, že čo sa nemohlo povedať priamo, to sa povedalo divadelným spôsobom. V roku 1988 sa mi v Národnom divadle hrala hra Skúška. Bola to parafráza na Mizantropa. Moliérov Mizantrop bol človek, ktorý stále nebol s ničím spokojný. A môj Mizantrop nebol tiež s ničím spokojný a hovoril protištátne veci.  Na premiére mali lístky do prvého radu, ako obyčajne, funkcionári. Po prestávke bol už ten prvý rad prázdny. Mizantropa hral vtedy Milan Kňažko. Mal takú čiernu pletenú čiapku. A v kostýme toho Mizantropa potom vyšiel na tribúnu Nežnej revolúcie a celú ju odmoderoval v kostýme z Mizantropa.

Na Západe sa ľudia domnievajú, že Nežnú revolúciu mohli urobiť len ľudia, čo prišli z disentu. Nie je to pravda. Ľudia prichádzali zovšadiaľ. Niektorí prišli z disentu, niektorí prišli z takzvaných ostrovov pozitívnej deviácie, z tých takých hraničných situácií. Pracovali legálne, aby mali pečiatku, ale pracovali v podstate v štruktúrach, ktoré boli protištátne. Boli tam ekológovia, vedci a sociológovia. Silná opozičná skupina bola v umení. A potom, mnohí z nich boli členovia strany. Celé to zoskupenie ľudí, ktorí potom vytvorili hnutie Verejnosť proti násiliu, pritieklo z rozličných prameňov. Ale tí ľudia mali spoločnú vlastnosť, že mali už niečo za sebou.

Najdôležitejšia vec o Nežnej revolúcii je tá, to tvrdím a budem vždy tvrdiť, že by bolo smiešne sa domnievať, že tieto občianske hnutia zvrhli komunizmus. To je absolútny nezmysel. Komunizmus sa zvrhol tým, že sa naplnil pohár. Tie obete, to množstvo ľudí, ktorí boli v priebehu štyridsiatich dvoch rokov popravení, väznení a tak ďalej, to je tá Nežná revolúcia. To, že vzniklo nejaké občianske hnutie, to bola len posledná kvapka.

Dvadsiate výročie Nežnej revolúcie treba osláviť novou revolúciou. Nie spomienkami, ale novou revolúciou. Takou tou každodennou revolúciou. Tá snaha obmedziť slobodu prejavu je permanentná. Oni stále hľadajú spôsob, ako obmedziť slobodu prejavu. Keď po Nežnej revolúcii zanikla cenzúra, tak hľadali nový nástroj. A ten sa vždy dá nájsť. Jedným je napríklad ekonomický inštrument. Hovor si, čo chceš, ale nebudeš mať peniaze na papier a na tlačiareň.

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine a slovenčine s pomocou prekladateľa

Foto: Magda Stanová