Veľa mojich názorov na komunizmus pochádza od mojich rodičov. Obidvaja mali k nemu zlý vzťah. Rodina mojej mamy v Nitre mala pozemok a továreň, ktoré im boli zabavené, keď bolo zakázané súkromné vlastníctvo. Bolo to, ako keby im to ukradli. Komunisti týrali jej otca, môjho starého otca, až kým neumrel. Môj otec nemohol ísť na vyskokú školu podľa svojho výberu napriek tomu, že bol dobrý žiak, a to preto, lebo jeho otec nebol členom strany. Takže s komunizmom naozaj nemali dobré skúsenosti.

Väčšinou o tom nerozmýšľam, že koľko mám slobody, pretože neviem, ako to vyzerá žiť bez slobody. Ale občas mi to dôjde. Keď môj otec hovorí o tom, aké to bolo, keď vyrastal, uvedomujem si ten rozdiel. Ja som nikdy nebol stíhaný alebo sledovaný, takže neviem, aké to je. Ale viem, aké to je môcť slobodne cestovať a ísť slobodne voliť a tieto slobody sú veľmi dôležité.

V posledných voľbách som síce išiel voliť, pretože to pokladám za svoju povinnosť, ale vhodil som tam len prázdny papier, pretože tam naozaj nebol nikto s kým by som súhlasil alebo kto by ma reprezentoval. Zdá sa mi hlúpe neísť voliť, a tak som išiel, ale nemyslím, že je správne voliť niekoho, s kým nie ste spokojní.

Niekedy rozmýšľam o tom, či vstúpiť do politiky, pretože mám pocit, že by som rád niečo zmenil. Ale viem o mnohých mladých ľuďoch, čo išli do politiky plní ideálov a po niekoľkých rokoch sa zmenili. Nechcem, aby sa stalo aj mne, že stratím to, v čo verím. Ale som idealista, ktorý chce niečo zmeniť. Jedna z možných ciest je stať sa učiteľom. Každý môže do určitej miery urobiť zmenu.

Tento rozhovor sa uskutočnil v angličtine

Foto: Janeil Engelstad